André Citroen
História automobilky Citroën siaha až do roku 1919, kedy ju založil pan André Citroën.
André Citroën
Rodina André Citroëna pochádzala z Amsterodamu, kde jeho pra - prarodičia obchodovali s “exotickým ovocím”, odkiaľ vzali tiež meno Limoenman. Dedko Andrého chcel utajiť svadbu s babičkou a tak prijal meno Citroën, holandský výraz pre citrón. Neskôr sa stal úspešným klenotníkom. Poslal svojho syna, otca Andrého (jedného zo 14 detí), do Varšavy kvôli obchodu. Ten sa tam zoznámil so svojou poľskou manželkou Masza Amalia Kleinmann z Varšavy a niekedy okolo roku 1872 sa odsťahovali do Paríža, kde sa 5. februára 1878 ako piate dieťa židovskej rodiny narodil André Citroën. Andréovo pekné detstvo bolo narušené v jeho 6 rokoch, kedy sa jeho otec dostal do obchodných ťažkostí a spáchal samovraždu. 1 októbra 1885 nastúpil na strednú školu Concordet. V desiatich rokoch sa zamiluje do spisu Julesa Vernea a behom celého svojho života, bude inšpirovaný filozofiou Verneových prác: sliedivá myseľ, konkurenčný duch, zázraky vedy, a konštanta stíhania pokroku. V roku 1894 ukončil štúdium s veľmi dobrým hodnotením. To mu otvorilo roku 1898 vo veku 20ti rokov dvere k štúdiu na prestížnej Polytechnickej škole. Behom studií mu však zomrela matka. Štúdium síce roku 1900 dokončil a obdržal inžiniersky diplom, ale výsledky neboli podľa jeho očakávania. Je si vedomý, že 20. storočie bude obdobie priemyslových výziev. André Citroën je človek pozoruhodnej intuície. Vo veku 22 rokov navštívi mimo iného tiež Poľsko, štát svojich predkov. Pravdepodobne vtedy si všimol zvláštneho prevedenia drevených ozubených kolies u zariadenia na čerpanie vody. Bolo tam použité ozubenie, ktorému dnes hovoríme šípové. André správne pochopil výhody tohto ozubenia, predovšetkým tichý chod a malé opotrebenie. André Citroën je muž, ktorý je netrpezlivý od prírody. Roku 1902 investuje všetko, čo má do jeho poľského objavu a kúpi patent na oceľové šípové ozubenie. Od roku 1907 riadil a reorganizoval parížsku automobilovú továreň Mors, kde zvýšil behom piatich rokov produkciu automobilov z 10 na 100 za mesiac. V roku 1912 založil malú továreň na výrobu ozubených kolies Engrenages Citroën s.r.o.. Tu po prvý krát použil svoje logo, dvojitú “striešku”, predstavujúcu práve 2 šípové zuby, ktoré používal i pri svojich ďalších činnostiach a ktoré sa na vozidlách Citroën používa dodnes. Behom rokov zásobuje Citroën svojimi ozubenými kolesami automobilky v celom Francúzsku a niektoré aj v zahraničí. Zároveň sa v rokoch 1912 André Citroën stáva predsedom automobilovej asociácie zamestnávateľov a v tom istom roku navštívil Ameriku, kde sa v závode Henry Ford's zoznámil s americkými metódami výroby automobilov. 27. Mája 1914 si Andre Citroën berie za ženu Georginu Bingen dcéru talianskeho bankára Genoese usadeného vo Francúzsku. Andre Citroën mal štyri deti. Jacqueline (1915-1994), Bernard (1917-2002), Maxime (1919-1990) a Solange (1924-1925). V roku 1914 bol, ako poručík delostrelectva zavolaný na frontu k Francúzskej armáde, ale už v roku 1915 bol naspäť v Paríži. A nebol by to on, keby nevyužil situácie: Navrhol ministerstvu vojny, že vybuduje zbrojovku schopnú vyrábať 20 tisíc delostreleckých nábojov denne. Od vlády dostal požehnanie a subvencie a behom necelých šiestich týždňov stály na nábreží Javel, na juhozápadnom okraji Paríža, nové budovy. Ešte pred koncom roku nová továreň dodávala denne 35 tisíc delostreleckých granátov a André Citroën bol poverený reorganizovať zbrojovky v Roanne, ale i ďalšími úlohami štátneho záujmu. Mimo toho v roku 1918 zorganizoval behom 24 hodín zásobovanie Paríža uhlím, plynom a potravinami, zaviedol potravinové lístky. Avšak vojna pomaly končila a bolo nutné sa porozhliadnuť po niečom inom. Na radu prišli automobily. André Citroën mal jasnú predstavu. Poznal Fordovu továreň v USA a vedel, v čom je jeho úspech. Preto aj on sa rozhodol pre výrobu malých, jednoduchých a predovšetkým lacných vozidiel pre široku verejnosť. V roku 1919 spolu s konštruktérom Julesom Salomonom, tvorcom úspešného automobilu Le Zébre, začala v bývalej zbrojovke na Quai de Javel v S. A. André Citroën výroba automobilov podľa Andréových predstav nazývaného Type A . André se od Forda veľmi poučil. A to aj čo sa týka reklamy. V máji 1919 už jeden podvozok a jeden kompletný automobil s otvorenou karosériou lákal zvedavcov aj potenciálneho kupca v predajni na Champs-Elysées, počiatkom júna sa prvý zákazník, istý pán Testemolle dočkal svojho vozidla. Meno Citroën sa stalo známym aj vďaka Citroënovému zmyslu pre reklamu. Reklama bola tak mohutná, že ešte lež bol vyrobený prvý automobil, mal už 30 000 objednáviek. Zpočiátku sa vyrábalo 30 ks denne, na začiatku roku 1920 už plánovaných 100 ks denne. Do konca roku 1919 sa predalo cez dva tisíc automobilov a v roku 1920 potom viacej lež 12 tisíc. To už Citroën vyrábal viacej automobilov lež Peugeot a Renault dohromady. Roku 1921 sa v Parížskej tlači objavili inzeráty na nový Citroën 10 HP-B2 "prvý francúzsky automobil vyrábaný vo veľkých sériách". Andre Citroën si uvedomuje, že automobilka je viacej, len lež vyrobiť dopravný prostriedok. Firma čo predáva auto rovnako predáva službu: asistencie, technické zabezpečenie, opravy, financovanie, atd. Ako súčasť tejto globálnej vízie, buduje úverovú spoločnosť pre priemysel, obchodnú sieť, predajní katalóg náhradných dielov, servis po predaji, garancie jedného roku a bezplatné previerky po zábehu, európsku spotrebiteľskú úverovú spoločnosť: Socav, cestnú nehodovú prevenciu (pravdepodobne autoškola), dopravné značenie s logom dvojitého šípu. Meno Citroën sa premenilo na značku a začalo dobývať svet. Raketový úspech Andrého pokračoval ďalšími modelmi. Vyrába prvé ľahké úžitkové vozidla: dodávkové vozidlá, a univerzálne vozidlá pre obchod a voľný čas. Zriadi taxikársku, autobusovú dopravu a dokonca otvára jeho vlastnú automobilovú poisťovaciu spoločnosť. Vie, že všetky tieto inovácie budú mat silný efekt na životní štýl. Citroënova láska k deťom (má 4 vlastné) ho vedie k založeniu prvej továrne vyrábajúcej zmenšeniny automobilov. Zároveň bol publikovaný Citroen katalóg hračiek. André Citroën je viac lež len výnimočne nadaný komunikovať. Je tiež dobrodruh na srdci. Verný svojim detským snom, inšpirovaný knihami Jules Verna, posiela svoje polo pásové vozidlá na výpravu, aby porazili Saharu, Afriku a Áziu. Ponechá celý svet fascinovaný právami o týchto transkontinentálnych expedíciách. André Citroën veril, že priemyslový pokrok musí byť odprevádzaný sociálnym pokrokom. Toto bol prvý princíp jeho filozofie. V jeho továrne nastavil novátorskú zdravotnú starostlivosť a sociálny program pre jeho ženských zamestnancov. Zariadenie zahrnovalo detský domov, jasle s detským lekárom a kŕmiace miestnosti pre ženy s malými deťmi. Gravidné zamestnankyne prijímali mesačné príplatky. Pre nové matky bola mesačná zaplatená dovolenka po pôrode, ktorá mohla byť strávená v Chaville, centru špeciálne prispôsobenému pre potreby mladých matiek. Závod mal zborovne, herné miestnosti, gymnázium, šiciu miestnosť, družstevnú predajňu a závodnú jedálnu. Bezplatná ošetrovňa bola vybavená radou nemocničného vybavenia. André Citroën zaviedol prvé neštandardné pracovisko v Európe pre invalidných zamestnancov, jeho zamestnancom bol vyplácaný trinásty plat. André Citroën bol humanista a vedúci v jednej osobe. Rýchle tvoril tým vysoko kvalifikovaných pokrokovo mysliacich ľudí so znalosťou cudzích jazykov. Dva vzory boli Georges Marie Haardt a Louis Guillot, ktorý ho plne nasledovali v jeho životnej dráhe . Bol vedený v seminároch takmer každý deň a poznal najdlhšie slúžiacich zamestnancov podľa mena. Mal milé slovo pre každého a za žiadnu cenu neváhal poskytnúť pomocnú ruku, keď bola potreba. Bol zástancom priameho dialógu, stále pripravený k diskusii v prípade konfliktu. Ďalší princíp jeho priemyslovej filozofie je pokrok, orientovaná organizácia. Ako rozpálený podporovateľ Taylorovho princípu vedeckého riadenia, organizuje svoju továreň tak, aby bežala, ako hodinový stroj. Výrobná linka bola navrhnutá vedecky za účelom zlepšiť produktivitu a kvalitu. Andreho zastavila až hospodárska kríza v 30. rokoch 20. storočia, kedy 60% akcií firmy prevzal pneumatikársky koncern Michelin. André sa z krízy už nevzpametal aj vďaka významným inováciám svojich vozidiel (napr. predný náhon). Najviac bol vášnivým stávkarom na dostihoch a hráčom v kasínach. Aj týmto spôsobom prišiel o nemalé čiastky svojich vlastných peňazí aj peňazí spoločnosti. Jeho spoločnosť nebola schopná splácať účty. Citroën bol požiadaný, aby odišiel do dôchodku a nepodieľal sa na vedení spoločnosti. Bolo mu 57 rokov, kedy sa necítil byť starý a ťažko to niesol. Jeho zdravie sa rapídne zhoršovalo a 3. júla 1935 umiera na rakovinu žalúdka. Je pochovaný na cintoríne Montparnasse v Paríži.
zdroj: https://www.diopan.cz/citroenbx/historie/Historie.htm